Prečo bolí rameno? Príčiny a liečba

Ramenný kĺb patrí medzi najpohyblivejšie a anatomicky najkomplexnejšie časti ľudského tela, čo ho zároveň predisponuje k častým poruchám. Bolesti ramena postihujú približne 4–26 % populácie, pričom u osôb nad 45 rokov sa každoročne s novým prípadom obráti na lekára asi 10 % pacientov. Tento problém výrazne ovplyvňuje kvalitu života, obmedzuje funkčnosť hornej končatiny a zvyšuje riziko poklesu fyzickej aktivity, najmä u starších pacientov.

Hlavné príčiny bolesti ramena

1. Poruchy rotátorovej manžety

Rotátorová manžeta (musculi rotatores) pozostáva zo štyroch svalov a ich šliach, ktoré stabilizujú ramenný kĺb počas pohybu. Tento štruktúrny komplex je zodpovedný za viac ako dve tretiny prípadov bolesti ramena

Patofyziológia:

• Degeneratívne zmeny: V dôsledku starnutia alebo opakovaného mechanického zaťaženia dochádza k postupnému opotrebovaniu šliach (tendinopatia)

• Čiastočné alebo úplné natrhnutie: Môže vzniknúť akútnym úrazom alebo postupnou degeneráciou. Masívne slzy spôsobujú charakteristický pokles sily pri abdukcii (test „drop arm“)

• Kalcifikujúca tendinitída: Ukladanie kalciových kryštálov v šliachach spôsobuje zápalovú reakciu a výraznú bolesť, najmä pri pohybe nad úrovňou ramien

Klinický obraz:

• Bolesť lokalizovaná v laterálnej časti ramena

• Obtiažnosť s pohybmi nad úrovňou hlavy (tzv. „bolestivý oblúk“ medzi 70–120° abdukcie)

• Nočné bolesti narušujúce spánok

2. Impingement syndróm

Tento mechanický konflikt vzniká pri kompresii šliach rotátorovej manžety medzi hlavicou pažnej kosti (humerus) a akrómiom lopatky. Častý u osôb s opakovanými pohybmi nadhlavic (plavci, tenisti)

Rizikové faktory:

• Anatomické anomálie akrómia (napr. háčikovitý tvar)

• Svalová dysbalanca medzi deltovým svalom a rotátorovou manžetou

• Znížená elasticita kapsuly glenohumerálneho kĺbu

3. Bursitída a tendinitída

Subakromiálna burza slúži ako tlmič trenia medzi kostnými štruktúrami a mäkkými tkanivami. Jej zápal (bursitída) často koexistuje s postihnutím rotátorovej manžety

Spúšťače:

• Opakované mikrotraumá (napr. pri vzpažovaní)

• Sekundárna reakcia na kalcifikácie v šliachach

• Systémové zápalové ochorenia (napr. reumatoidná artritída)

4. Artritída ramenného kĺbu

Osteoartritída (OA):

• Degeneratívne ochorenie typické pre staršiu populáciu

• Strata chrupavky vedie k kostnému kontaktu a tvorbe osteofytov

• Výrazná ranná ztuhlosť a progresívne obmedzenie rozsahu pohybu

Reumatoidná artritída (RA):

• Symetrické postihnutie viacerých kĺbov

• Synoviálny zápal s destrukcou kĺbových štruktúr

5. Adhezívna kapsulitída („zmrazené rameno“)

Charakteristická progresívna fibrotizácia kĺbového puzdra s výrazným obmedzením pasívnych aj aktívnych pohybov. Postihuje 2 % populácie, s vyšším výskytom u diabetikov a žien

Fázy vývoja:

1. Zápalová (bolesť v pokoji aj pri pohybe)

2. Fibrotická (dominuje ztuhlosť)

3. Rozpúšťacia (postupné zlepšenie pohyblivosti)

6. Traumatické lézie

Zlomeniny:

• Najčastejšie postihujú klavikulu a proximálny humerus

• Sprevádzané edémom, hematómom a deformitou kontúr

Dislokácie:

• Anteriérna dislokácia tvorí 95 % prípadov

• Poškodenie labra glenoidu (Bankartova lézia) zvyšuje riziko recidívy

7. Referovaná bolesť

Bolesť v ramene môže byť prejavom patológii mimo ramenného komplexu:

• Cervikogénna príčina: Degeneratívne zmeny krčnej chrbtice (C4-C6) s dráždením nervových koreňov

• Viscerálna etiológia: Infarkt myokardu, cholecystitída alebo pankreatitída

• Neurologické ochorenia: Kompresia brachiálneho plexu alebo periférna neuropatia

Klinické prejavy a diagnostika

Typické symptómy:

• Lokalizovaná alebo difúzna bolesť zhoršujúca sa pri špecifických pohyboch

• Krepitácia pri pohyboch (pri artritíde alebo kalcifikáciách)

• Nočné bolesti narušujúce spánkovú architektúru (zdroj)

Diagnostický algoritmus:

1. Anamnéza: Charakter bolesti, traumá, profesionálne zaťaženie

2. Fyzikálne vyšetrenie:

   • Hodnotenie rozsahu pohybu (aktívne vs. pasívne)

   • Špeciálne testy (Neerov test pre impingement, Hawkins test, „empty can test“)

3. Zobrazovacie metódy:

   • RTG (zlomeniny, osteofyty)

   • MRI (hodnotenie mäkkých štruktúr)

   • Ultrasonografia (dynamické vyšetrenie šliach)

Rizikové faktory

Modifikovateľné:

• Opakované nadhlavičné aktivity (montážne práce, maľovanie)

• Zlá ergonómia pracoviska (vysoká poloha klávesnice)

• Svalová slabosť a znížená flexibilita

Nemodifikovateľné:

• Vek (degeneratívne zmeny po 40. roku života)

• Ženské pohlavie (vyšší výskyt adhezívnej kapsulitídy)(zdroj)

• Komorbidity (diabetes mellitus, autoimunitné ochorenia)(zdroj)

Domáce metódy liečby ramena

1. Odpočinok a obmedzenie pohybu

Pri akútnej bolesti je dôležité znížiť záťaž na rameno. Odpočinok pomáha minimalizovať ďalšie poškodenie tkaniva. Zároveň by sa však nemalo úplne prestať hýbať ramenom, aby sa predišlo stuhnutiu kĺbu. Jemné pohyby v rámci tolerancie bolesti sú vhodné (zdroj)

2. Teplé a studené obklady

• Studené obklady: Používajú sa pri akútnych stavoch, ako je zápal alebo opuch. Ľad znižuje prietok krvi, čím zmierňuje opuch a bolesť. Aplikujte ho na postihnuté miesto 15–20 minút niekoľkokrát denne

• Teplé obklady: Sú vhodné pri chronických bolestiach alebo stuhnutosti. Teplo zlepšuje krvný obeh, uvoľňuje svaly a zmierňuje bolesť. Termofor alebo teplý uterák môžete aplikovať na rameno 20 minút dvakrát denne

3. Cvičenia na posilnenie a strečing

Jednoduché cvičenia môžu zlepšiť pohyblivosť ramena a posilniť svaly:

• Strečingové cvičenia: Ramenné kotúče, krúženie ramenom, stláčanie lopatiek.

• Posilňovacie cvičenia: Vonkajšia a vnútorná rotácia ramena, cvičenia na posilnenie lopatky
  Tieto aktivity by mali byť vykonávané pod dohľadom fyzioterapeuta, aby sa predišlo nesprávnemu zaťaženiu ramena.

Fyzioterapia a rehabilitácia ramena

Fyzioterapia je základným pilierom liečby bolesti ramena. Zahŕňa:

• Elektroterapiu: Používa sa na zmiernenie bolesti a zápalu.

• Ultrazvuk: Zlepšuje prekrvenie a podporuje hojenie tkanív.

• Laserová terapia: Urýchľuje regeneráciu poškodených štruktúr.

• Kinesiotaping: Stabilizuje ramenný kĺb a zmierňuje tlak na postihnuté štruktúry

Rehabilitácia zahŕňa aj korekciu svalových dysbalancií a zlepšenie držania tela, čo môže byť kľúčové pri prevencii opakovaných problémov s ramenom

Farmakologická liečba

Lieky sú často prvou líniou pri zvládaní bolesti:

• Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID): Ako ibuprofén alebo diklofenak zmierňujú bolesť a zápal.

• Lokálne gély a krémy: Obsahujú analgetiká alebo protizápalové látky.

• Kortikosteroidné injekcie: Používajú sa pri silnej bolesti alebo zápale, najmä ak iné metódy neprinášajú úľavu (zdroj).